Starší podnikateľ Michael Kingley (Geoffrey Rush) po smrti svojej dcéry odovzdáva spoločnosť svojmu zaťovi a ten by ako podnikateľ mal chcieť rozbehnúť niečo nevľúdne, z čoho budú trpieť územia austrálskeho národného parku s veľkými hniezdiskami vtákov. Michaelova vnučka, mladá ekoaktivistka Maddy, sa snaží presvedčiť svojho dedka, aby s tým niečo urobil. Ale iba urobí bezmocné gesto, spoločnosť už vraj nie je moja. Až kým sa za búrkou za jeho oknom znenazdajky neobjavil pelikán, ktorý si začal spomínať na svoje detstvo na ostrove odrezanom od sveta: rybársky otec, ktorý vybojoval svoje domorodé a tri osirelé mláďatá pelikánov, ktoré malý Michael zachráni pred smrťou ...
„Môj priateľ, pán Percival“ (tentokrát naši prekladatelia odviedli slušnú prácu s týmto titulom) je remakom iného austrálskeho filmu „Chlapec a oceán“ (1976) režiséra Henryho Safrana.
S pôvodným filmom sa zachovali úzke rodinné väzby: natáčali sa na rovnakom mieste a herec David Galpilil, ktorý stvárnil čierneho domorodca, sa v remaku blysol v podobe múdreho šamana, hlavy jeho kmeňa. Protesty miestneho obyvateľstva brániace ich územia predkov, ku ktorým biely muž vždy prichádzal ako votrelec a zbojník, dodávali trochu impulzu. Dôraz na dôležitosť porozumenia cudzej kultúry sa posilnil, avšak citlivý Safran to vo svojom filme reflektoval ešte v 70. rokoch, dávno pred érou politickej korektnosti.
Najdôležitejší je ale takmer rozprávkový príbeh priateľstva medzi chlapcom a veľkým bielym vtákom. Každý, kto si film pozrie, si najskôr spomenie na túto scénu: šedé more, mokrý piesok a silueta dieťaťa, ktoré objíma pelikána pod krkom a túli sa k nemu ako zdroj sily. Chlapec, ktorého domorodci prezývali Stormick, zachránil scvrknuté ružové mláďatá, ktoré utrpeli bezduchou krutosťou lovcov. A vták, ktorý stonásobne vráti dobrotu, zachráni chlapca aj jeho otca a zároveň našu vieru v to najlepšie.
V 21. storočí je čoraz menej pravdepodobné, že budeme uvažovať o tom, že v prírode je možné obiehať nielen zlo, ale aj dobro, vylúčené z kina, na územie detských a rodinných filmov; v dospelých, kamkoľvek sa pozriete, všade je nejaký Yorgos Lanthimos so svojimi vraždami posvätných jeleňov, ktorý požaduje odplatu v ľudských obetiach. Ale stále existujú také rezervy v kine, kde postavy čítajú „Pán múch“, ale nevyžadujú ani odplatu, ani odplatu za preliatu krv. Filmy, v ktorých ľudia veria v dobro, ako verí najlepší človek na planéte Nikolai Drozdov, ktorý vás vyzýva, aby ste sledovali môjho priateľa, pána Percivala.
Pozývame vás do rezervácie pelikaniy tohto dojímavého filmu, kde sa stretnete s hlavnými národnými pokladmi Austrálie: nemysliteľnou krásou krajiny a hercom Geoffreym Rushom, ktorého večná prefíkanosť v očiach mu nedovolí, aby sa v starobe zdal príliš múdry a osvietený (otravuje ho nadmerné osvietenie). Môj priateľ pán Percival je dobrý pre dušu.
A ak nás nebudete poslúchať, musíte poslúchnuť Nikolaja Drozdova.
