Tento film získal štyroch Oscarov zo šiestich možných. Podľa môjho osobného názoru si „Paraziti“ nezaslúžili toľko ocenení, najmä takých významných. Vysvetlím prečo: tento rok bolo veľa hodných diel nominovaných na titul „najlepší režisér“ a „najlepší film“. Ale ak sa dá súhlasiť s jedným ocenením „najlepší film“, zatínajúc zuby, tak prečo a všeobecne za to, čo dostal „najlepší režisér“, nemôžem pochopiť.
Nemá zmysel hovoriť o iných filmoch, takže vám niečo poviem o kórejskom filme. Prirodzene, ako od každého orientálneho filmu, aj tu čakáte prekvapenia (či už ide o čínsky, japonský alebo juhokórejský film). Všetko sa začalo pre zdravie a skončilo sa to mierom, ako sa hovorí. Zo zaujímavej humornej komédie sa stala čierna komédia s prvkami drámy.
Vôbec nechápem taký krok. Čo konkrétne chcel režisér povedať, aká je nakoniec hlavná myšlienka filmu? Áno, v Južnej Kórei sú akútne sociálne problémy s nerovnosťou, problémami s hľadaním práce a všeobecne s realizáciou sa v budúcnosti po ukončení štúdia. Táto krajina je koniec koncov na prvom mieste na svete za spáchanie samovrážd.
Stále nechápem zmätok na konci filmu, trochu ako Tarantinov štýl. Ale ak sledujem Quentinove obrazy, rozumiem celej jeho správe, pretože počas celého sledovania je to akosi oprávnené. Tu to samozrejme vyzerá ľahko, s veľkým záujmom. Samotný koniec ale nezanechal žiadne emócie, po ktorých som nad niečím premýšľal, alebo sa mi niečo uložilo do pamäti. Bol postup režiséra oprávnený? Pre mňa nie, ale je to čisto môj subjektívny názor. Film je zároveň veľmi pôsobivý, strhujúci, ale po dokončení je tu prázdnota. Táto práca je z kategórie: „kino naraz“.
Autor: Valerik Prikolistov